.
 


SVEDECTVÁ

 

 

Sestra Mária

Mojim povolaním je potešovať...


Niekoľko hodín pred koncom „Roka povolaní“, ktorý sme slávili v našej Kongregácii , sa v mojom srdci neustále ozýva jedna myšlienka, ktorá nás sprevádzala celým týmto obdobím: „Tebe hovorím potešuj“. Určite to nie je náhodou. Tieto slová prevzaté z proroka Izaiáša ma napĺňajú od chvíle keď som dovolila sama sebe rozmýšľať aj o ceste zasväteného života, ktorú som neustále odmietala alebo o ktorej som si myslela, že určite nemôže byť mojou cestou.
Až teraz som si uvedomila, že týmito slovami, ktoré sme  tento rok toľkokrát vyslovili, Boh vždy viedol môj život. Slová: „Potešujte, potešujte môj ľud...“ , vložil do môjho srdca už pri mojom počatí. Tam rástli v skrytosti, bez toho, že by som o nich vedela.  Až jedného dňa pri ich počúvaní som zacítila niečo nezvyčajné, mala som pocit akoby tieto slová nie len prichádzali zvonka, ale zároveň aj vychádzali zvnútra a cez toto vzájomné objatie som začala trochu chápať Boží plán so mnou.
Dnes viem, že Boh vložil do mňa charizmu útechy, hoci som o nej nič nevedela a spolu s ňou aj povolanie k rehoľnému životu.  Charizma je pre mňa veľkým darom, ktorý mi v živote pomáha vždy znovu vstať aj napriek ťažkostiam, prekážkam a bolestiam a zároveň ma napĺňa pokojom a radosťou. Jednoducho ma napĺňa Božou prítomnosťou.
Boh ma potešuje na mojej ceste rôznymi spôsobmi. On je veľmi kreatívny: dal mi úžasnú rodinu, v ktorej som sa narodila, chránil moju vieru počas ťažkých chvíľ komunistického režimu, poslal mi do cesty sestry, ktoré priniesli  charizmu útechy aj na Slovensko, dáva mi prežívať dar priateľstva. Jeho nežnú útechu cítim vždy pri pohľade na hviezdnu oblohu, na západ a východ slnka, na kvietok, ktorý rastie na lúke, na usmiate tváre ľudí, ktorých stretávam...Viem však, že jeho útecha je ešte hlbšia vo chvíľach keď ju menej vnímam ako napríklad pri strate milovaného človeka, v chorobe či v bolesti.
Môj život môžem prirovnať ceste, na ktorej sa cítim byť potešovaná a zároveň sa cítim byť pozvaná potešovať rovnakým spôsobom: potešovať na ceste. Na ceste zažijeme veľa prekvapivých momentov a zároveň veľa príležitostí na to, aby sme milovali a potešovali. Je  krásne keď sa snažím kráčať po boku blížneho, v rytme jeho krokov, keď „strácam“  s ním svoj čas, keď sa pozerám jeho očami, keď pochopím  jeho ticho, keď prijímam jeho tajomstvo, keď hľadám spôsob ako mu rozumieť. Potešovať na ceste je sprevádzať kroky človeka tak ako Boh sprevádzal a potešoval svoj ľud: na púšti aj v meste, v úzkosti aj vo víťazstve, v láske aj v opustení.

Sestra Mária Ševčíková

 

Sestra Mari Carmen

Pochádza zo Španielska. 7. septembra 2013 zložila Večné sľuby.

Aký to bol deň? Kto ti dal obrúčku a čo táto obrúčka znamená?

Bol to deň plný emócií. Virginia (sestra, ktorá skladala večné sľuby so mnou) a ja sme sa pripravovali na túto chvíľu s radosťou a pozornosťou, pretože sme chceli vyjadriť význam oslavy. Takto sme túžili povedať druhým všetko, čo prežívame a čo to znamená pre nás obetovať svoj život Bohu ako Sestra Panny Márie Útechy.
Obrúčku nám dal biskup Tortosy v Španielsku. A obrúčka  znamená sľub medzi Bohom a nami, aby sme si mohli byť navzájom útechou s ľuďmi, ktorí na nás čakajú.

Ako to prežíva tvoja rodina?

Moja rodina bola v každom momente so mnou a bola to pre mňa veľká podpora. Vždy mi ukázali, že chcú,  aby som bola šťastná. Ďakujem za to Bohu, pretože napriek tomu, že to nebolo pre nich vždy jednoduché, boli mi nablízku na každom mojom kroku.

Aké bolo tvoje povolanie?

V rodine, vo farnosti, v škole, so sestrami ... som spoznala vieru a charizmu Sestry Útechy, ale keď som išla študovať do Valencie, prežívala som krízu viery.  Študovala som sociálnu prácu a  tam som videla chudobu a mnohé trápenia ľudí. Nemohla som nájsť odpovede na svoje otázky, nakoniec som ich našla v Ježišovi.
Po veľkej noci sa zmysel môjho života zmenil a pomaličky sa prehlboval môj nový pohľad, ktorý bol plný nádeje a dôvery v Boha a človeka.
Po jednom svetovom stretnutí mládeže s pápežom Jánom Pavlom II. v Ríme som cítila vo vnútri, že mi dovtedy niečo chýbalo. Bola som plná Boha a iných (rodina, priatelia...), a preto som chcela, aby druhí tiež poznali  všetko, čo som objavila ja.
Život komunity sestier a ich misia ma priťahovali a napriek môjmu strachu konečne som sa rozhodla spoznať bližšie tento život.

Prečo si si vybrala túto kongregáciu?

Odmalička poznám sestry.  Maria Rosa Molas bola pre mňa niekto veľmi blizky, niekto, kto ma zobudil a pomohol mi zlepšovať  môj život, aby som mohla milovať druhých viac.
Charizma útechy sa stala mojím životným štýlom, bola cieľom a potrebou, ktorú som pociťovala ako veľmi dôležitú.


Aké je poslanie sestier?

Sestry Panny Márie Útechy, ktoré založila sv. Maria Rosa Molas, sú povolané a poslané byť nástrojmi milosti a útechy Božej medzi tými, ktorí sú v núdzi. Sú poslané hlásať zvesť o Ježišovi Kristovi a rozširovať kráľovstvo cez kongregáciu a komunitné svedectvá.
Preto pracujeme a slúžime na rôznych miestach celého sveta, ako napr. v školách, v nemocniciach, v domovoch dôchodcov, v nocľahárňach, vo farnostiach, v krízových centrách... Všade tam, kde ľudia potrebujú potešenie.

Aké boli tvoje kroky, kým si prešla až k večným sľubom?

V roku 2012 som vstúpila do kongregácie a bola som dva roky kandidátkou. Poznala som bližšie život sestier, pretože som bývala ako ony - v komunite. Potom som bola dva roky v noviciáte v Granade a tam som študovala a prehlbovala tento spôsob života. Poznávala som zmysel a záväzok, ktorý vyjadruje byť sestrou Útechy. 
V roku 2006 som skladala prvé sluby a odvtedy som ich musela každý rok obnoviť - až keď som 7. Septembra 2013, po siedmich rokoch, mohla povedať svoje definitívne Áno, moje Áno na celý život.
V tomto čase som bola v Seville (v Španielsku), pracovala som v domove dôchodcov. Potom ma poslali na Slovensko do Žiliny, kde máme nocľaháreň pre ženy bez domova. Tu pracujem teraz.

Čo očakávaš v budúcnosti?

Sme otvorené všetkému, čo nám Pán Boh cez kongregáciu pošle, keď nám ukáže, kde sme  potrebné. Niekedy to môže byť ťažké alebo nepochopiteľné, ale vďaka tomu som porozumela, že toto obohatí moje srdce. Veľa ľudí bolo v mojom živote a všetci mali vplyv na to, aká som teraz.

Poďakovanie

Chcela by som sa poďakovať najskôr Pánu Bohu. On mi ukázal túto cestu, aby som mohla žiť šťastná a milovaná. Ďakujem,  pretože viem, že On je pri mne každý deň, a preto môžem odpovedať Amen počas celého života.
Ďakujem tiež vám, pretože v tieto dni, keď som sa pripravovala na svoj veľký deň, cítila som modlitby a blízkosť  ľudí, ktorí stáli pri mne a viem, že ma milujú.  Ten deň bol pre mňa veľmi pekný, ale nebol  to koniec, bol to začiatok.

Každý deň chcem obetovať svoj život Bohu a mojim bratom a sestrám ako Maria Rosa Molas a s mojimi sestrami,  preto potrebujem vaše modlitby, dôverujem v ne a ja tiež budem prosiť za každého z vás.

ak chceš, napíš jej na adresu: marialfuch@hotmail.com

Rada Ti  odpovie na Tvoje otázky, podelí sa s Tebou o svoje skúsenosti.